




Americký sebecký záujem môže Európu zobudiť
Odstúpenie od dohody o jadrovom odzbrojení neprinesie Európe nič, píše v komentári pre SME Matúš Halás.
Keď pred desiatimi rokmi Rusko vyskúšalo zo zeme strelu s plochou dráhou letu, ktorú predtým odpaľovalo z mora, veľa pozornosti to nevzbudilo. Bola už vo výzbroji námorníctva a išlo teda len o to, odkiaľ vyštartovala.
Koncom minulého roku však americkí predstavitelia spresnili informácie o tejto rakete, ktorá porušuje tridsať rokov starú zmluvu o jadrovom odzbrojení medzi Spojenými štátmi a vtedajším Sovietskym zväzom.
Strela s doletom nad 500 kilometrov totiž spadá do kategórie rakiet stredného doletu, ktorých vývoj, výrobu a testovanie zakázali v roku 1987. Americký prezident pred niekoľkými dňami oznámil, že Spojené štáty od tejto zmluvy odstúpia práve z dôvodu jej porušovania zo strany Ruska.
Prečo sa tak deje až po desiatich rokoch je menej dôležité ako dôsledky, ktoré to bude mať pre bezpečnosť v Európe a najmä v Ázii.
Európa ako rukojemník
Sovietsky zväz to nemal v otázke jadrových zbraní na začiatku studenej vojny najľahšie. Spojené štáty mohli poľahky vymazať ruské mestá z mapy na spôsob Hirošimy a Nagasaki vďaka prístupu k leteckým základniam v západnej Európe a Japonsku, no Moskva rovnakú možnosť nemala aj pre obrovské vzdialenosti v podobe Atlantického a Tichého oceánu.
Medzikontintinentálne balistické strely boli aj v závere 50. rokov len v plienkach, a navyše v sovietskom prípade požierali neuveriteľné sumy z rozpočtu. Lacnejším, jednoduchým a efektívnym riešením boli balistické rakety stredného doletu.
Práve ony viedli ku Kubánskej raketovej kríze v roku 1962 a Moskva ich od konca 50. rokov rozmiestňovala napríklad vo svojich pobaltských republikách, čo najbližšie k západnej Európe.
Aj keď sú balistické rakety mnohonásobne rýchlejšie ako strely s plochou dráhou letu, ktoré obvykle dosahujú len rýchlosť bežného dopravného lietadla, ich prvé verzie nemali diplomaticky povedané najpresnejšiu mušku. Dali sa preto účinne použiť len na ničenie veľkých sídel v západnej Európe, ktorá sa tak stala akýmsi rukojemníkom Sovietskeho zväzu.
Hrozba zničenia Londýna či Paríža predstavovala protiváhu americkej hrozby zničenia sovietskych miest.
Čítajte viac tu.
Mgr. Matúš Halás, PhD., je vedúci Centra európskej bezpečnosti v Ústave medzinárodných vzťahov.
Nahoru