Brazilia: soft power mocnost a jej geopoliticky vplyv

Brazilia v poslednom desatroci uskutocnuje specificku zahranicnu politiku, ktorej cielom je jej zviditelnenie v medzinarodnom prostredi a pevnejsie zakotvenie v medzinarodnej hierarchii. Prezident Lula da Silva a jeho vlada priviedli Braziliu medzi najvyznamnejsie rozvojove ekonomiky s realnou negociacnou silou i v ramci G20, kde Brazilia aplikuje svoje narodne zaujmy a presadzuje ich v globalnom rozsahu. Kedze aspiruje postupit z regionalnej na svetovu velmoc, usiluje sa v intencii realistickej paradigmy v medzinarodnych vztahoch na zaklade jej vlastnych narodnych zaujmov zmenit svetovy poriadok. Za tym ucelom vyuziva aj medzivladnu spolupracu so statmi spolocenstva BRICS (tj. Ruskom, Indiou, Cinou a Juhoafrickou republikou), ktore vyuziva rozne diplomaticke mechanizmy a geopoliticky a najma geoekonomicky vplyv, ktorych ucelom je zmena svetoveho poriadku v buducnosti.

Co su staty zoskupenia BRICS?

Kym sa vsak dostanem k specifikam brazilskej zahranicnej politiky, je potrebne porozumiet jej sirsiemu kontextu v ramci zoskupenia statov BRICS. Jedna sa o uvedenu paticu rychlo sa rozvijajucich krajin, ktorych rastuci mocensky potencial narusuje rovnovahu vo svetovom politickom systeme, cim ohrozuju zaujmy sucasneho hegemona-USA, a su jeho vyzyvatelom, cim potvrdzuju, ze sucasne usporiadanie medzinarodneho politickeho systemu uz nie je unilateralne, ale multipolarne. Uvedene staty sa vyznacuju bohatstvom devizovych rezerv vo vyske cca 4,4 bilionov USD co je rozdiel oproti zadlzenym vyspelym krajinam, obrovskym nerastnym bohatstvom a ekonomickym rastom s 20 percentnym podielom na globalnom HDP (podla analytikov World Politics Review) a 50 percentnym podielom na rozvoji svetovej ekonomiky, rychlejsou obnovou hospodarstva po svetovej krize ktora vznikla v roku 2008,  vysokou zaludnenostou (43 percent obyvatelov planety)  a velkou geografickou polohou, lacnou pracovnou silou, pomerne vysokym podielom strednej vrstvy a signifikantnym narastom zahranicnopolitickej aktivity. A prave kombinacia brazilskeho ekonomickeho vzostupu a nerastneho bohatstva, ruskeho nerastneho bohatstva a cinskeho a indickeho ekonomickeho rastu vyrazne ovplyvnuje svetovy politicky a ekonomicky vyvoj. Za vyznamny hospodarsky rast tychto krajin v poslednych 20 rokoch moze lacny kapital, vysoky dopyt po surovinach a tovare vratane stupajucich cien komodit, rozvoj priemyslu a priaznive demograficke podmienky a rastuca vzdelanostna uroven obyvatelstva.

Silny vplyv tohto zoskupenia je evidentny najma v politicko-bezpecnostnej oblasti, medzinarodnom financnom systeme a v medzinarodnom menovom a obchodnom systeme. V ramci politicko-bezpecnostnej oblasti uvedene krajiny vyuzivaju relevantny vplyv v relevantnych svetovych makroregionoch v ramci ich geografickej a geopolitickej polohy, kde vyuzivaju svoj vplyv najma v regionalnych institucionalnych mechanizmoch. Brazilia je leaderom juhoamerickej integracie v ramci UNASUR, Rusko a Cina ako stali clenovia Bezpecnostnej rady OSN maju tiez vyrazny vplyv v eurazijskom regione v ramci Sanghajskej organizacie spoluprace a Juhoafricka republika ma vyrazny vplyv na africkom kontinente, kde aj ovplyvnuje chod Africkej unie. Pokial ide o vplyv uvedeneho zoskupenia v medzinarodnom financnom systeme, tak na pode Medzinarodneho menoveho fondu doslo na zaklade tlaku statov BRICS k vyraznemu transferu hlasovacich prav z balika rozvinutych krajin do balika rozvijajucich sa krajin a takto vsetky krajiny BRICS-u vyznamne ovplyvnuju chod uvedenej institucie. Treba vsak poznamenat, ze tomuto faktu predchadzal nakup dlhopisov statmi BRICS od Europskeho fondu financnej stability (tzv.eurovalu) v roku 2011, cim doslo k akemusi "vymennemu obchodu" medzi krajinami BRICS a vyspelym zapadnym svetom, a sice, ze za to, ze staty BRICS poskytli prostriedky na upevnenie financnej stability pre dlhovu krizu v Europe, ziskali vacsi vplyv a pravomoci v medzinarodnych financnych zalezitostiach.


Větší vliv Brazílie v mezinárodních vztazích dobře ilustruje karikatura vztahů mezi Portugalskem a Brazílií. Původní kolonie nyní hraje ve vzájemném vztahu prim. "Gibe moni pls" asi není nutné překládat. (foto: Wikimedia Commons)


Od doláru a eura

Vsetky krajiny BRICS su clenmi G20, teda hlavneho koordinatora svetovej ekonomiky. Na poslednom summite statov BRICS v roku 2013, ktory sa uskutocnil v juhoafrickom Durbane, sa tieto staty dohodli na zalozeni spolocnej banky s pociatocnym vkladom 50 mld.USD, kde hlavnou ulohou tejto banky ma byt obmedzenie vplyvu Svetovej banky v regionoch krajin BRICS. Dalej sa dohodli na vytvoreni Spolocneho rezervneho fondu, ktory ma pomahat tym clenom BRICS, resp.rozvojovym krajinam, ktore sa dostanu do financnych tazkosti a ktore sa doteraz v podobnych situaciach museli obracat na Medzinarodny menovy fond, cim sa ma postupne eliminovat aj vplyv Medzinarodneho menoveho fondu. Ak sa teda staty BRICS budu dalej vyvijat takymto tempom, v priebehu niekolkych rokov budu schopne si financovat svoje vlastne banky. No a v kontexte aspiracie tychto krajin na zmenu medzinarodneho menoveho systemu podla ich predstav, je zaujimavym fenomenom dedolarizacia svetovej ekonomiky, teda oslabovanie americkeho dolara, co je jednym z cielov tychto krajin aby obmedzili vplyv USA vo svete.

Na konci summitu BRICS v roku 2012 v Novom Dilli tieto krajiny podpisali dohodu, na zaklade ktorej budu cez Bankovy kooperacny mechanizmus krajin BRICS poskytovane tymto krajinam uvery v lokalnych menach, co bolo vyznamnym krokom k ich vzajomnemu obchodu v lokalnej mene. Napriklad Brazilia s Cinou odsuhlasili obchodovanie v ich vlastnych menach v ekvivalente do 30 miliard USD rocne, co znamena, ze takmer jedna polovica ich obchodnych transakcii bude mimo dolarovej zony. Koli brazilskej neochote obchodovat v dolaroch sa v tejto krajine tiez podporuje objavovanie novych nalezisk zlata, ktore by mali podporit schopnost Brazilie obchodovat s Cinou a inymi krajinami vo vlastnej mene. Podobne Cina plati Rusku za dodavky ropy v juanoch. Tieto krajiny sa postupne aj zbavuju eura. Podla udajov Medzinarodneho menoveho fondu tieto krajiny predali v roku 2012 45 miliard EUR. Rusko navrhlo vytvorenie novej rezervnej meny, ktora by bola vydavana medzinarodnymi financnymi instituciami. Vzhladom na tieto fakty je mozne, ze casom BRICS vytvoria svoju vlastnu menu, ktora bude alternativa voci americkemu dolaru a euru. Samozrejme, ze krajiny BRICS sa stretavaju aj s ich vnutornymi problemami, medzi ktore patria najma spomalenie ich ekonomickeho rastu, rusko-cinske geopoliticke superenie a problematicke cinsko-indicke vztahy, ale analyza tychto problemov by uz presiahla ramec tohto clanku.

Brazilská specifika

Pozrime sa teraz blizsie na novu soft power mocnost v medzinarodnych vztahoch a na jedneho z clenov zoskupenia BRICS, na Braziliu. Specifika brazilskej zahranicnej politiky spocivaju najma v brazilskej prezidentskej diplomacii, energetickej a obchodnej politike, aktivnej regionalnej politike a v jej politike v medzinarodnych instituciach a zoskupeniach. Kazdy tento specificky segment blizsie priblizim v nasledovnych riadkoch.

Od zaciatku vlady prezidenta Lulu da Silvu v roku 2003 Brazilia nastartovala eru jej vyrazneho mocenskeho vzostupu. Jeho politikou socialnych a ekonomickych reforiem zbavil Braziliu dlhov, ktore mala v Medzinarodnom menovom fonde a Brazilia sa stala veritelskou krajinou so silnym vplyvom v roznych medzinarodnopolitickych a medzinarodnoekonomickych otazkach. Lulova zahranicna politika ucinila z Brazilie doleziteho hraca rozvojoveho sveta a medzinarodneho sprostredkovatela s globalnym potencialom, ktory za ucelom stat sa globalnou velmocou skor pouziva prostriedky makkej moci a nie tvrdej moci, ako je to bezne u tradicnych velmociach ako USA ci Rusko. Brazilia teda vyuziva na presadzovanie svojich zaujmov namiesto politickeho vplyvu a vojenskej moci skor diplomaciu, dialog a medzinarodne pravo.V rovnakom zahranicnopolitickom kurze pokracuje aj prezidentka Dilma Rousseffova, ktora sa intenzivne angazuje najma vo vztahu s Europou a Aziou v kontexte vyjednania lepsich obchodnych podmienok.

Brazilia patri medzi najvacsie polnohospodarske velmoci na svete. Ma tiez znacne zasoby ropy, je najvacsim exporterom etanolu na svete a vlastni aj dalsie vyznamne komodity. Ked sa vezme do uvahy teoria vzajomnej komplexnej zavislosti a skutocnost, ze Brazilia ma bohate zasoby nerastnych surovin a energetickych zdrojov a vzhladom na sucasnu vzajomnu ekonomicku interdependenciu vo svetovej politike kde je vyznamnym fenomenom zavislost od komodit a energii, mozno predpokladat, ze sa jej geopoliticky vplyv v latinskoamerickom regione a jej postavenie vo svete bude stale zvacsovat. Mozno preto predpokladat, ze Brazilia sa stane v najblizsich rokoch top exporterom strategickych energetickych komodit akymi su voda, ropa a etanol, co moze aj pouzivat ako politicku zbran v medzinarodnych politickych a ekonomickych vztahoch.

V roku 2013 Europska unia preklasifikovala Braziliu na krajinu s vyssimi strednymi prijmami, co znamena, ze od roku 2014 Brazilia strati status preferencneho obchodneho partnera EU (preferencne obchodne rezimy uplatnuje EU vo vztahu k rozvojovym krajinam, co ulahcuje rozvojovym krajinam pristup na trh EU formou znizenych colnych sadzieb za ich tovar, co tymto krajinam umoznuje viac participovat na medzinarodnom obchode, mat tak vacsie prijmy z vyvozu a diverzifikovat ich hospodarstvo). Vzhladom na tento fakt sa brazilske vedenie snazi o presadenie flexibilnej dohody o volnom obchode medzi MERCOSUR-om a EU, v ramci ktorej by Brazilia mala urychlene postupovat s vlastnou bilateralnou agendou. Takyto politicky a ekonomicky potencial Brazilie presahuje region Latinskej Ameriky a snazi sa prostrednictvom vyznamnych medzinarodnych institucii presadzovat svoj vplyv na medzinarodnej politickej scene. Toto Brazilii zarucuje, ze jej postoje vo svetovej politike su signifikantne v takych oblastiach ako medzinarodny obchod a medzinarodne financie, energie, potraviny, klimaticke zmeny a ludske prava.

Brazilia je charakteristicka tiez svojou aktivnou regionalnou politikou a svoju ulohu regionalnej velmoci potvrdzuje aj tym, ze je veducou krajinou juhoamerickej integracie v roznych ekonomickych, energetickych, infrastrukturalnych, ale aj bezpecnostnych regionalnych projektoch, akymi su uz spominany MERCOSUR, UNASUR (Unia juhoamerickych narodov, ktora integruje MERCOSUR a Andske spolocenstvo narodov), IIRSA (Iniciativa pre integraciu infrastruktury regionu Latinskej Ameriky) a SADC (Regionalna integracia v obrane, kde clenske staty UNASUR-u koordinuju svoju bezpecnostnu politiku pod brazilskym vedenim).

Väčšia rola vo svete

Pocas prezidentovania spominaneho Lulu da Silvu v rokoch 2003-2010 Brazilia zacala vyrazne prejavovat svoj zaujem na tom, aby mala vo svetovej politike prominentnejsie miesto, co sa prejavilo v jej usili o vacsi vplyv v medzinarodnych instituciach, ako to bolo evidentne v jej kampani, ked sa zacala uchadzat o miesto staleho clena Bezpecnostnej rady OSN. Uvedomujuc si, ze reforma Bezpecnosnej rady OSN bude narocna, v jej zahranicnej politike bol kladeny silny doraz na tom, aby ziskala clenstvo v novych formalnych a neformalnych zoskupeniach, ktore sa objavili v medzinarodnom politickom poriadku. Vzhladom na tieto skutocnosti brazilske zaclenenie sa do BRICS a G20 bolo dolezitym politickym uspechom Brazilie, ktora sa domnieva, ze sucasna medzinarodna politicka struktura sveta a jej institucionalne usporiadanie su nespravodlive.

Clenstvo Brazilie v zoskupeni BRICS a G20 (kde sa usiluje o vacsiu participaciu rozvojovych krajin v globalnych instituciach ako Medzinarodny menovy fond a Svetova banka) podstatne zmenilo jej rolu v globalnych politickych zalezitostiach, ako aj vnimanie jej ulohy a jej narodneho zaujmu vo svetovej politike. V kontexte jej zahranicnopolitickej strategie v BRICS Brazilia vytvara rozne koalicie s ostatnymi clenmi tohto zoskupenia, ktore sa venuju specifickym otazkam, napriklad IBSA Forum (jedna sa o tzv.koaliciu Juh-Juh), kde uzsie spolupracuje s Indiou a Juhoafrickou republikou v oblastiach ako obchod, polnohospodarstvo, obrana, kultura a v dalsich oblastiach, pricom tato uzsia tripartitna skupina koordinuje medzi sebou spolocny postoj na pode medzinarodnych institucii, Basic Coalition, kde su clenmi vsetky clenske staty BRICS s vynimkou Ruska, pricom tu sa jedna o vplyvnu negociacnu skupinu v oblasti medzinarodnej klimatickej politiky a tieto koalicie s brazilskou ucastou realizuju aj spolocne postupy v ramci roznych formalnych aj neformalnych institucionalnych mechanizmoch, ako napriklad v G20, vyznamna je tiez spolocna aliancna politika Brazilie a Indie vo WTO v ramci G5 ci v Bezpecnostnej rade OSN v ramci G4, etc..

V jej zaujme o reformu medzinarodnej politiky a medzinarodnych institucii sa vsak znacne lisi od niektorych clenov zoskupenia BRICS-najma od Ruska a Ciny, ktore uz maju svoje miesto a vyrazny vplyv v medzinarodnych politickych a ekonomickych zalezitostiach a instituciach. Vzhladom na tento fakt, brazilske zaujmy su viac zlucitelne s inymi clenmi zoskupenia BRICS-Indiou a Juhoafrickou republikou, s ktorymi intenzivnejsie spolupracuje v ramci spominanej aliancie IBSA. To sa vsak netyka medzinarodnych ekonomickych otazok, kde ma Brazilia silnejsie vazby s Cinou. Je potrebne povedat, ze kedze chce Brazilia presadzovat svoje narodne zaujmy v globalnom rozsahu a zmenit tak sucasnu medzinarodnu politicku a ekonomicku strukturu sveta podla jej predstav, je vo velkej miere zavisla na tom, aby bola zaclenena v medzinarodnych institucionalnych zoskupeniach, kedze nedisponuje dostatocnou tvrdou mocou.

Brazilia je jedinou krajinou v historii, ktora deklaruje ambiciu byt globalnou mocnostou a nema pritom dostatocnu konvencnu vojensku sposobilost a nevlastni ani jadrove zbrane. Bez silneho zastupenia v multilateralnych instituciach by sa z nej zrejme nestala tradicna globalna mocnost s tvrdou mocou. Toto je dovodom toho, ze Brazilia intenzivne investuje do reformy Bezpecnostnej rady OSN a zaznamenala vyznamny politicky a ekonomicky vzostup, ako bola zaclenena do BRICS. Preto je clenstvo Brazilie v BRICS a G20 klucove pre jej strategiu stat sa globalnou mocnostou. Brazilia, ale aj ine staty zoskupenia BRICS su dokazom toho, ze unilateralizmus USA postupne upada a objavili sa nove centra svetovej politickej moci. Vzhladom na tieto uvedene skutocnosti je zrejme, ze Brazilia svojou specifickou zahranicnou politikou sa snazi ziskat, zviditelnit sa a upevnit vlastnu poziciu v ramci velmocensky meniaceho sa sveta a za tymto ucelom realizuje specificku formu geopolitiky a politicko-ekonomickej diplomacie prostrednictvom jej makkej moci.

O autorovi:

Samuel Bozek, interní doktorand na Fakultě sociálních věd UK v Praze

Pouzite zdroje:

1. Almeida, P.R.: Brazil as a Regional Power and a Emerging Global Power. Friedrich Ebert Stiftung. Berlin. 2007.
2. Amorim, C.: Politica Externa do Governo Lula: os dois primeiros anos. Analise de Conjuntura OPSA. IUPERJ. Rio de Janeiro. 2005.
3. Amorim, C.: A diplomacia multilateral do Brasil: Um Tributo a Rui Barbosa. FUNAG. Brasilia. 2007.
4. Avritzer, L., Anastasia, F.:  Reforma política no Brasil. Belo Horizonte: Editora UFMG. 2006.
5. Baumann, R. (org.).:  O Brasil e os demais BRICs: comércio e política. CEPAL/IPEA. Brasília. 2010.
6. Bodman, W.S., Wolfesohn, W.D.: Global Brazil and U.S.-Brazil Relations. Council on Foreign Relations Press. New York. 2011.
7. Center, B. P.: As Mudanças na Política Externa do Governo Dilma e a “Multipolaridade Benigna”. BRICS Monitor, Rio de Janeiro, pp. 1-5, 2011.
8. Cozendey, C.M.: BRIC a BRICS em um mundo em transição. In: O Brasil, Os BRICS e a agenda internacional. Direitos de publicação reservados à Fundação Alexandre de Gusmão Ministério das Relações Exteriores. Brasilia. 2012.
9. Flemes, D.: Brazil´s Vision of the Future Global Order. LASA. Rio de Janeiro. 2009.
10. Hurrell, A.: Os Brics e a Order Global.  Editora FGV. Rio de Janeiro. 2009.
11. Ikenberry, G.J., Wright, T.:  Rising Powers and Global Institutions. New York. A Century Foundation Report.2008.
12. O’Neill, J.: Welcome to a future built in BRICs. The Telegraph, London, pp. 1-6, 2011.
13. Nye, J.S.: Soft power. The Means to Success in World Politics. New York: Public Affairs, 2004.
14. Stuenkel, O.: Brazil as a norm entrepreneur: The responsibility while protecting. In: Implementing the responsibility to protect: New directions for international peace and security? Igarape Institute. Brasilia, Brazil. March 2013.
15. Stuenkel, O.: Can the BRICS Co-operate in the G-20? A view from Brazil. In: Africa, the BRICs, and the G20. Part of SAIIA publication. The South African Institute of International Affairs. December 2012.
16. Stuenkel, O.: Potências emergentes e desafios globais. Fundação Konrad Adenauer. Rio de Janeiro. 2012.
17. BRICS Age
18. The BRICS Post
19. Jornal do Brasil
20. http://www.itamaraty.gov.br/temas/temas-politicos-e-relacoes-bilaterais
21. http://www.itamaraty.gov.br/temas/temas-multilaterais
22. http://www.washingtonpost.com/business/china-and-brazil-to-sign-trade-dealfor-local-currency-at-summit-of-brics-nations/2013/03/26/76573ce2-95f8-11e2-8764-d42c128a01ef_story.html.





Nahoru